Spomienky mojej babky na VianoceNa moje požiadanie mi moja babky porozprávala zo svojich spomienok na iné Vianoce ako sú teraz. Svoje detstvo prežívala v chudobe ako vtedy mnohé deti. Teraz sa deti veľmi tešia na darčeky a veru nie najlacnejšie. „Vtedy jediná moja radosť bola zo stromčeka. Bol to symbol Vianoc. Stromček bol jednoducho vyzdobený. Boli na ňom sviečky – nie elektrické, ale obyčajné, jablká, pobrondzované farbou orechy, šišky i cukríky, ktoré nám naša mama uvarila. Stromček bol v izbe – tam, kde sme večerali. Tento stromček sme zdobili spolu z ockom. Mamka a babka už varili večeru. Tento deň sa volal „vilia“ – na viliu. Celý deň bol veľký pôsť. Dospelí nejedli skoro nič, ale deti trocha jedli. Bol taký zvyk, že až po polnoci sa mohlo jesť mäso. Teda na večeru babka a mamka nachystali bobaľky, hubovú polievku, fazuľu a slivkovú omáčku. Keď sa zvečerilo už sme sa začali pripravovať na večeru. Všetci sme sa umyli a sviatočne obliekli. Pri stole mal každý svoje miesto. Keď sme už boli pri stole, dedko – niekedy aj môj ocko zaklopali na dvere a vošli s kôpkou slamy alebo sena a začali nám vinšovať veselé Vianoce celej rodine, tiež zaspievali vianočnú koledu – Narodil sa Kristus Pán veseľme sa. Všetci sme sa pridali a spievali. Slamu poroztriasali pod stôl a celej izbe. Pred začiatkom večere sme sa my – deti na slame hrali. Potom sme modlitbou začali večeru. Všetci sme pri modlitbe stáli. Nasledoval ďalší zvyk a to nás všetkých mamaprežehnala a namočeným prstom v mede nám na čelo dala krížik. A tak sme ako prvé jedli oplátky s medom, potom sme jedli kyslú hubovú polievku, fazuľu a nakoniec omáčku. Kto nezjedol tak sa dalo na tanier a dalo sa hydine. Nič z večere sa nesmelo vyhodiť. Po večeri prišli betlehemci – gubaši – a zabúchali palicou na dvere. Vošli dnu a spýtali sa: „Dace śe nám poveśelic?“ No a všetci sme skričali, že áno. A oni začali: Mali betlehem v ktorom boli jasličky i malý Ježiško. Chodili okolo betlehema, spievali, sľubovali mu darčeky. Medzi nimi bol aj čert. Veľmi sme sa ho báli. Museli sme mu povedať čo sme zlé urobili a sľúbiť, že sa polepšíme. Keď odišli, my sme si na slame tiež spievali, hrali. Aj cukríky nám dovolili zo stromčeka zobrať si.Boli to vždy Vianoce plné radosti a pokoja.“ Keď som to počula, tiež som také Vianoce chcela zažiť, ale som rada, že aspoň niekto mal také krásne zážitky z Vianoc, ktoré boli možno aj krajšie, ako tie naše. Tak toto mi moja babka porozprávala o ich Vianociach.Mária Friedmanská13 rokovToto sa tes nemose kopirovat, chrania autorske práva XD